Okolo polostrova - Penninsula (Prišćapac)
Poloha: z brehu priamo zo základne v Priščapaci
Hĺbka: 1 - 18 metrov
Zaujímavosti: jadranská príbrežná fauna a flóra
Ponor odporúčame začať skôr z východnej, než zo západnej strany polostrova.
Vstup do vody je jednoduchý – plážový, pričom veľké kamene pri brehu
ti pomôžu pri obúvaní si plutiev. Samotný polostrov je síce možné oboplávať
za 15-20 min. Bola by to však rozhodne škoda, pretože jeho dno aj brehy
sú príbytkami zaujímavých druhov rýb a ďalších živočíchov, ktoré stoja
za podrobnejšie skúmanie, Vnímavému potápačovi sa tak môže, vzhľadom
na obyčajne teplú a plytkú vodu ľahko stať, že sa mu oboplávanie polostrova
predĺži hoci aj na 50 – 60 min.
Nemá zmysel sa prirýchlo ponáhľať von zo zátoky, prináležiacej k hotelovej
pláži. Neustály pohyb plavcov, skokanov do vody z móla, častý výskyt
potápačov aj víriaca voda za motormi malých člnov z miestnej požičovne
plavidiel spôsobujú, že dno zátočiny láka chobotnice, sépie, morské
ostrieže a ďalšie po potrave bažiace potvorky. Často sa stačí len zanoriť,
jemne pohybovať nohami, dobre sa dívať, čo sa kde hýbe na dne.
Po tom, čo opustíme bezpečie plážovej zátoky, sa dostávame k jej ústiu
na otvorené more. Za povšimnutie tu stoja skaliská v minimálnej, len
0,5 metrovej hĺbke. Ich ostré hrany, rozstupy, spolu s vertikálnym ryhovaním
nám intenzívne pripomínajú “Zuby žraloka”. Nejde však len o podobu –
v dutinách medzi “zubami” sa preháňajú húfy malých teplomilných rybičiek.
Ak sa od čeľustí odkloníš smerom do hĺbky, čaká ťa oboplávanie skaliska
(cca 6 m hĺbky), ktoré sme pre svoj charakteristický tvar nazvali “Indiánov
nos”. Najkrajší pohľad naň je zo severnej strany, z ktorej je jasné
ako k svojmu menu prišlo. Kúsok povyše je ďalší z výrazných skalísk,
ktoré v hĺbke len 5 metrov už pár rokov obýva menšia, asi 3 kilogramová
garupa. Pravda, vidieť ju môžeš len cez deň, keď odpočíva vo svojom
dúpäti. V noci kamsi chodieva…..
Ponor ďalej pokračuje ponad hlboké zárezy, kolmo sa ťahajúce smerom
od polostrova na otvorenú vodu. Dá sa do nich ľahko zapadnúť a pri pozorovaní
drobného makrosveta ľahko zabudnúť na svet tam hore.
Osobitným miestom nášho ponoru okolo polostrova Prišćapac je vplávanie
si do “Kaňonu”. Ide o veľký skalný výhrez, spôsobený dlhotrvajúcou eróznou
činnosťou vetra a vĺn. Každoročne sú v zime tieto časti polostrova bičované
vetrami južných smerov, ktoré ho pomaly ale iste nahlodávajú. Kaňon
je zo 6 metrov široký a raz tak dlhý. Na jeho dne je niekoľko skalísk
(pravdepodobne odtrhnutých zo zrázu nad ním), ako aj puklín siahajúcich
do masívu brehu. Najmä vyplávanie si z “Kaňonu”, s popoludňajším slnkom
do chrbta predstavuje pekný vizuálny zážitok, s mnohými odtieňmi zelenej,
modrej aj tyrkysovej.
Nesmieš tiež zabudnúť, na vyplávanie si viac smerom na more do našich
podvodných “Záhrad”. Práve tu je najviac rýb, ktoré sa otŕčajú a promenádujú
ta i späť ako skupinky dievčat na letnom kúpalisku.
Po tom čo sa dostaneš na juhozápadnú časť polostrova, tvoj zrak istotne
zaujme skupinka akoby umelo za sebou postavených 8 skál. Robert ich
trefne nazval “Snehulienkou a sedem trpaslíkmi”. Výraznejšie národnostné
cítenie však prejavil pri ďalšom skalisku, o ktoré potápaním okolo polostrova
zavadíš. Pre svoj tvar ho nazval “Matejovým klobúkom”. Pravda naši maďarskí
Divemastri mu aj naďalej vravia “Matyás király kalapja”….. Nezabudni
sa v jeho okolí poobzerať aj smerom ku hladine. V letných mesiacoch
takmer na isto zbadáš aj zopár tesne pod hladinou hekticky plávajúcich
morských ihlíc.
Pokojný priebeh ponoru, naruší už len skupina umelo rozsypaných skál,
tvoriacich v hĺbke 5 metrov malé návršie. Práve z týchto skál každoročne
postavíme 4 symetricky vztýčené veže. Majú predstavovať dominantu z
rodného mesta ich staviteľa – “Bratislavský hrad”.
Koniec ponoru je už len kúsok. Ale netreba sa ponáhľať. Aj pre východnú
stranu zátoky v tesnej blízkosti polostrova platí to isté, ako pre jeho
západnú stranu. Vyhráva ten, čo sa vie pozorne dívať.
|