Sklenený vrak - Glass Wreck (Otočac)
Poloha: cca 500 m od základne
Hĺbka: 24 -25 m. Lokalita. ku ktorej sa klesá pádom do hlbiny
popri zostupovom lane s bójou
Zaujímavosti: vrak z cca 16 storočia
Len niekoľko stoviek metrov od základne sa v strede medzi korčulianskou
stranou a náprotivným ostrovčekom s chorvátskym názvom „Otočac“, nachádzajú
pozostatky stredovekého plavidla. Podľa informácií, ktoré nám na požiadanie
poskytlo chorvátske Ministerstvo kultúry ide o drevené plavidlo, ktoré
pri ostrovčeku Otočac stroskotalo niekedy začiatkom 16-tého storočia!
Vrak plavidla dnes spočíva v hĺbke okolo 25 metrov. Pochopiteľne, všetko
čo na ňom bolo pôvodne z dreva, sa už dávno rozpadlo. Na vrakovisku
sa tak nachádza už len niekoľko artefaktov. Zub času ich síce nahlodal,
ale sklenené, kamenné či kovové časti sú ešte rozlíšiteľné.
Už na prvý pohľad si potápač všimne, že všade v okolí sa nachádzajú
kúsky skla. Na niektorých miestach sú - podobne ako vrstvy cibule -
na seba naukladané zhluky sklenených tabuliek z čias benátskej nadvlády
na ostrove Korčula. Kedysi boli pravdepodobne uložené v drevených debnách,
ktoré boli navyše vystlané pilinami. Dnes z nich zostalo len málo priehľadné
sklo, so štvorcovým rozmerom približne 20 x 20 cm.
Vrakovisko tvorí najmä veľká kopa závinov z olovených prútov. Používali
sa na spájanie sklenených tabúľ do väčších celkov. Na okraji je veľký
„odliatok“ suda, v ktorom bolo terako, používané v tých časoch najmä
ako podlahový materiál. Drevené debnenie suda odhnilo, ale v teraku
je možné navždy vidieť odtlačok jeho štruktúry.
Vrcholom ponoru je bez pochyby možnosť sa fyzicky dotknúť obrovského
kanónu, ktoré vyše 400 rokov nevystrelilo. “Naše” delo je diagonálne
zapichnuté do dna, čo značí že jeho podstatná časť spočíva pod mohutnou
vrstvou piesku. Trčí z neho len zadná časť so zápalnicou.
A záverom dve neoverené informácie. Na okraji pozostatkov je voľne
pohodených niekoľko, viac než meter dlhých ingotov z medi. Je veľmi
pravdepodobné, že tieto kúsky boli vyrobené na území dnešného Slovenska.
Údajne, vraj v 16-tom storočí, do ktorého spadajú pozostatky tohto pavidla,
sa tak veľké kusy liali len v Štiavnických vrchoch.
Ďalšia z legiend týkajúca sa vraku vraví, že loď viezla tabule skla
do známeho kláštora, v strede slaného jazera v dnešnom národnom parku
Mljet. Zašli sme si preto na Mljet. Skonštatovali sme, že veľkosťou
by tieto veneciánske tabuľky skla údajnému tvrdeniu zodpovedali.
Príčiny, či okolnosti stroskotania plavidla však asi navždy zostanú
tajomstvom, ktoré si more vzalo so sebou do svojich hlbín.......
Ponor na vraku realizujeme spôsobom, keď sa na miesto zostupu priblížime
člnom. Pozostatky plavidla sú označené bójou, preto je zostup po lane
na vrakovisko jednoduchý. Vrak ležiaci v hĺbke okolo 24 metrov sa zvyčajne
potápačovi ukáže už po poklese len niekoľkých metrov pod hladinu.
Po niekoľko minútovej prehliadke vrakoviska a pochopiteľne aj ohmataní
si dela, vedúci ponoru obyčajne zamieri na sever k najbližšiemu brehu.
V hĺbke okolo 10 metrov potápačom zmizne z dna neptúnová tráva, ktorá
je nahradená kamenistým dnom. Kopírovaním reliéfu pobrežia, sa tak všetci
po približne 35 – 40 min dostanú až na okraj našej zátoky so základňou
v Priščapaci.
|